Menu
Prihlásenie
  • Obchodovanie s drahými kovmi je otvorené v pracovný deň v čase od 08:30 - 17:00 hod.
  • Obchodovanie s drahými kovmi je otvorené v pracovný deň v čase od 08:30 - 17:00 hod.

Zdieľať    
História zlata

Zlato patrí k najstarším kovom, ktoré ľudia spracovávali. Pretože sa v prírode vyskytuje skoro výhradne v podobe čistého kovu (nie ako zlúčenina), nevyžadovalo jeho spracovanie zvládnuť technológiu vytavovania z rúd. V 5. tisícročí p.n.l. sa objavilo spracovanie zlata a ďalších kovov prostredníctvom metalurgie. Najstaršie doklady o používaní zlata sa datujú do Prednej Ázie do doby okolo roku 6000 p. n. l. Z Európy pochádzajú prvé nálezy spracovaného zlata z 5. tisícročia p. n. l. v bulharskej Varne.

V tej či onej podobe spracovávali zlato skoro všetky vyspelé kultúry ľudských dejín. Zlaté poklady egyptských faraónov pochádzali predovšetkým z baní na Sinaji a v Núbii. Priamo v Egypte sa zlato nachádzalo u egyptského mesta Abydos, tieto ložiská však boli pomerne rýchlo vyčerpané. Zlato bolo privážané námornými výpravy zo zemi Punt (dnešné východné africké pobrežie), ktoré sa uskutočňovali za vlády kráľovnej Hatšepsut (po roku 1500 p. n. l.).

Najznámejším dokladom staroegyptského zlatníctva je poklad nájdený v hrobke Tutanchomóna (14. stor. p. n. l.), ktorá ako jedna z mála bola v neporušenom stave. Faraón bol pochovaný priamo v zlatej rakve a jeho obličaj pokrývala maska so zlatého plechu. Vzhľadom k tomu, že Tutanchamón bol vládcom na egyptské pomery v celku bezvýznamným, dá sa ľahko predstaviť, aká záplava drahých kovov musela sprevádzať najmocnejších faraónov. Predpokladá sa, že práve vykradnutím hrobiek slávnych faraónov spustilo v Egypte infláciu, spôsobilo hospodársky rozvrat a stalo sa i jednou z príčin, prečo Egypt v 1. tisícročí p. n. l. prišiel o svoje doterajšie veľmocenské postavenie.

Súbežne s Egyptom vznikla civilizácia i v starovekej Mezopotámii. Náplavová rovina Eufratu a Tigridu bola na zlato i iné kovy veľmi chudobná, sumerskí, babylonskí a asyrskí vladári zlato dovážali predovšetkým z hôr iránskeho pohoria Zagros, z Elamu (dnešný juhozápadný Irán) a z údolia Indu. Bohatstvo zlatých predmetov, napríklad posmrtné masky, prilby, spony, náušnice a amulety, boli nájdené v známych kráľovských hrobkách v Uru (po r. 3000 p. n. l.). Používané bolo odlievanie metódou strateného vosku. Mezopotamskí umelci dokázali roztepať zlaté fólie do hrúbky tisíciny milimetra a špekuluje sa tiež o tom, že bolo známe i pozlacovanie pomocou primitívneho galvanického článku.

Pre najstaršie štáty Blízkeho východu bolo práve zlato jedným z motívov pre údržbu obchodných trás i priamu územnú expanziu. Zlato a ďalšie drahé kovy slúžili od začiatku tiež ako prostriedok výmeny. Už Sumerovia prepočítavali ceny skoro všetkého na zlato, striebro alebo obilia. Ako hlavné platidlo v Babylónii sa uplatňovala meď a striebro – zlato tu bolo pre každodennú výmenu príliš vzácne a drahé. Odvážené kusy kovu boli už v 3.-2. tisícročí p. n. l. označované signovaním; tieto značky však ešte neboli garantované štátnou mocou, a preto tieto platidlá ešte nepokladáme za peniaze v dnešnom slova zmyslu.

Z Mezopotámii máme i radu dokladov o tom, ako sa menila cena zlata vo vzťahu ku striebru – v staroveku kolísala v pomeroch medzi 1/6 až po 1/15. V Egypte bolo zlato vo vzťahu ku striebru po väčšinu doby relatívne lacnejšie.

Zaujímavé je, že na rozdiel od Inkov, Mayov či Aztékov nemalo u indiánov Severnej Ameriky zlato zrejme žiadnu zvláštnu hodnotu. Univerzálnemu platidlu so svojou funkciou v niektorých severoamerických kultúrach boli iné komodity, napríklad určitý typ mušlí.

Zatiaľ čo v Južnej Amerike znamenalo vtedy najväčšiu „zlatú horúčku“ vydrancovanie ríše Inkov, v Severnej Amerike mala úplne iný charakter. Napríklad v Kanade bolo zlato objavené až roku 1835 a to neďaleko Quebecu. Veľká väčšina z celkových zlatých nálezísk Kanady sa nachádza v provincii Superior. Mediálne najznámejšia je ale samozrejme ťažba zlata v oblasti Klondiku, pri hraniciach medzi kanadskou provinciou Yukon a Aljaškou.

Ešte pred Klondaikom prebehla zlatá horúčka v Kalifornii (roku 1849). Neskoršie bolo zlato objavené v Britské Kolumbii. Na Aljaške bolo zlato prvý krát zbierané v roku 1848, keď ešte patrila cárskemu Rusku. Od tej doby sa zlato ryžovalo i na iných miestach Aljašky.Vlastná zlatá horúčka na Klondiku/Yukonu, ako ju zachytil Jack London, prebiehala v rokoch 1896 –1900. Vypukla vlastne náhodne po jednom náleze u potoka, bez nejakého zreteľného racionálneho dôvodu. Ani behom týchto päť rokov nebol objem získaného zlata vôbec zrovnateľný s tým, čo sa v tej dobe v Severnej Amerike ťažilo „normálne“.

Zbohatnúť sa tu podarilo len málokomu. V roku 1898 tu našli zlatokopovia 15 ton zlata v hodnote 10 miliónov dolárov, v blízkom Dawson City v baroch a salónoch utratili 60 miliónov dolárov. I to ukazuje, kto na celom boomu zrejme profitoval najviac. Celkom tu bolo behom zlatej horúčky získané asi 75 ton zlata. Niekoľko zlatokopov tu na vlastnú päsť pracuje dodnes a v roku 1998 sa tu dokonca uskutočnilo majstrovstvo sveta v ryžovaní zlata, ktorého sa zúčastnili stovky ľudí.