Menu
Prihlásenie
  • Obchodovanie s drahými kovmi je otvorené v pracovný deň v čase od 08:30 - 17:00 hod.
  • Obchodovanie s drahými kovmi je otvorené v pracovný deň v čase od 08:30 - 17:00 hod.

Zdieľať    
Kde sa ťaží zlato

História ťažby zlata je pomerne pestrá, hlavne v posledných 150 rokoch. Za posledných 100 rokov (1906-2005) sa vyťažilo takmer 80 % z celkovo vyťaženého zlata (asi 123 tisíc z celkových 155 tisíc ton), z toho takmer 50 tisíc ton v Južnej Afrike, kde sa nikdy predtým neťažilo.Za pozornosť stojí hlavne prudký nástup a postupný úpadok juhoafrickej ťažby, stabilná ťažba v Rusku a rýchli nástup nových oblastí v poslednej dobe.

Tu stojí za pozornosť hlavne:

  • renesancia ťažby v Austrálii
  • vznik netradičných oblastí ťažby (Peru, Indonézia)
  • stály vzostup Číny a afrických baní mimo Juhoafrickú republiku
  • pokračujúci úpadok ťažby v Juhoafrickej republike.

Ťažitelné zásoby sa odhadujú na 15 rokov ťažby (asi 38 000 ton) a toto číslo sa už dlhšiu dobu nemení. Ak porovnávame napr. s údajmi o zásobách ropy, ktoré sa neustále zvyšujú (nové objavené zásoby rastú rýchlejšie než ťažba), vyplýva z toho, že prieskum je dlhodobo zanedbávaný.

Európe sa počas roku 2001 vyrobilo cca 158 tisíc ton ocele, čo je viac ako celková doterajšia produkcia zlata vo svete. Tieto čísla jasne naznačujú, prečo je zlato také vzácne. Jeho zásoby limituje samotná príroda.

Južná Afrika má nepochybne najväčšie zásoby zlata na svete. Patrí aj medzi najväčších svetových producentov zlata. V rokoch 2001 - 2004 sa najviac zlata vyrobilo v Afrike, Amerike a Ázii, ale v Európe iba necelých 7 percent celosvetovej produkcie zlata.

Najväčším európskym producentom zlata je Rusko so 152 tonami zlata vyťaženými v roku 2001. Po ňom nasleduje Švédsko (5 ton) a Španielsko (3,3 tony) . V ostatnom čase sa dostáva do pozornosti aj Turecko, kde vyrobili v roku 2001 1,7t zlata, ale v roku 2002 už 4,2 t zlata. Severná časť Európy, konkrétne Švédsko a Fínsko, patria medzi oblasti s veľkým potenciálom ťažby zlata. Najväčšie ťažobné spoločnosti na svete sa aktívne zapájajú do prieskumu zlata v týchto krajinách a vo Švédsku a Fínsku sú nové bane tesne pred uvedením do prevádzky. V Európe sa nachádzajú aj ďalšie ložiská zlata, na ktorých sa doteraz neuskutočnila ťažba.

Vzhľadom na celosvetovú potrebu zlata sa predpokladá, že na mnohých týchto ložiskách sa čoskoro zrealizujú úspešné ťažobné projekty.

Odhady o množstve vyťaženého zlata na Slovensku v historických obdobiach sú veľmi protirečivé. Napríklad historik Novák uvádza, že len v samotnej Kremnici sa vyťažilo 200 ton zlata. Finka odhaduje množstvo zlata získaného z kremnických baní na 46 ton. Malkovský píše, že iba v období od začiatku 13. do konca 18. storočia sa na Slovensku vyťažilo 400 ton zlata. Sombathy odhaduje celkové množstvo zlata získané z ložísk Banskej Štiavnice a Hodruše na 360 ton. Medzi najväčšie slovenské ložiská patria: Kremnica, B. Štiavnica, B. Hodruša, Vyhne, Nová Baňa.

Stanoviť približne celkové množstvo zlata, ktoré sa na Slovensku vyťažilo, nie je možné. Všetky údaje o veľkosti ťažby sú len odhady. Odhad celkovej ťažby zlata na Slovensku možno rozdeliť do 5 časových období:

1. Obdobie od začiatku ťažby (pravdepodobne už pred n. l.) až do roku 1300

Predpokladá sa, že v ranných etapách ťažby išlo o občasnú, z dnešného hľadiska len málo významnú ťažbu. Množstvo vyťaženého zlata bolo pravdepodobne malé, výnimku tvoria veľké rozsypy v Zlatníkoch a Malinovej, kde sa mohlo vyťažiť v tomto čase až 1500 kg Au.

2. 1301 – 1500

Ťažba slovenského zlata predstavovala významný podiel na vtedajšej celoeurópskej, ale i celosvetovej produkcii. Predpokladá sa (Sklaský in Morávek 1978), že až 90% európskej a 30% svetovej produkcie pochádzalo z českých krajín, Sliezska a Uhorska, ktorého súčasťou boli všetky drahokovové ložiská na Slovensku. Priemernú ročnú ťažbu možno odhadnúť na 175 kg, čo spolu predstavuje 29.000 kg zlata.

3. 1501 – 1700

Toto obdobie je charakteristické úpadkom ťažby, ktorého príčiny mohli byť vo vyčerpaní bohatých povrchových ložísk a rozvojom ťažby zlata na novoobjavených kontinentoch. Priemerná ročná ťažba sa pohybovala iba okolo 20 kg, čo predstavuje 4 000 kg Au.

4. 1701 – 1900

Éra osvietenstva a technicko-vedeckého rozvoja, počas ktorej prišlo k rozvoju ťažby, hlavne v súvislosti s rozvojom techniky. Zavádzanie modernejších technológií umožňovalo ťažiť aj hlbšie ložiská a významne tým zvyšovať produkciu. Napriek tomu, že niektoré technické novinky mali celosvetový význam, slovenské bane už nedosahovali svetovo významnú produkciu. Celkovo sa za toto obdobie mohlo vyťažiť zhruba 23.000 kg Au.

5. 1901 –

Priemerná ročná ťažba v období rokov 1901 – 1970 predstavovala priemerne okolo 1000 kg Au, pričom rozsah ťažby je kompletne písomne zdokumentovaný. V roku 1970 zatvorením kremnického ložiska skončila ťažba zlata na Slovensku. Za 70-ročné obdobie sa na Slovensku vyťažilo približne 7.000 kg Au. K tomu však treba pripočítať významné výsledky spoločnosti Slovenská banská, ktoré v období 1992 – 2003 vyťažila na bani Rozália 3.451 kg zlata.

Ak sa nájdu zásoby zlata v dostatočnom množstve, ktoré sa považujú za ekonomicky zaujímavé, môže sa začať ťažba. Ťažba rudy sa vykonáva povrchovým spôsobom (lom) alebo hlbinným spôsobom. Pozostáva z vŕtania, odstreľovania, nakladania a prepravy. Dnešné pracovné postupy sú vysoko mechanizované a automatizované a sú založené na veľkých, výkonných, energeticky nenáročných a spoľahlivých strojných a prepravných zariadeniach.

Potom nasleduje spracovanie , ktoré pozostáva z drvenia, mletia a separácie zlata z horniny. Spôsob spracovania závisí od vlastností rudy. Mnohokrát sa zlato vyskytuje v prítomnosti iných kovov. Z takýchto rúd sa zlato získa hydrometalurgicky (v taviacich peciach). Zlato je možné získať aj gravitačným spôsobom na stabilných stoloch ("ryžovanie") a tiež s použitím kyanidu. Kyanizačné procesy sa používajú viac ako sto rokov s cieľom zlepšiť výsledky získavania zlata a eliminovať používanie metódy ortuťovej amalgamácie. Kyanid je látka so schopnosťou extrahovať zlato a striebro z rudy už pri veľmi nízkej koncentrácii. Pri lúhovaní sa vytvára komplex zlata, kyanidu a aktívneho uhlíka. Potom sa z uhlíka získava kov, napr. elektrolytickým procesom.

Po skončení ťažby sa priestor lomu rekultivuje. Podľa rekultivácie, ktorá závisí od charakteru hlušiny, sa skládky upravujú zakrytím pôdou alebo zaplavením. Dôležité je zabrániť úniku jemných častíc do ovzdušia. Priestor, ktorý vznikne, sa potom prispôsobí na rôzne iné využitie (zalesnenie, rekreácia a iné).